Miroslav Medo: Nečaká žiadny návrat do časov, ktoré si pamätáme

Charizmatický a ambiciózny rodák zo Skalice, ktorý nevidí prekážky, ale vidí príležitosti. Rád pomáha ľuďom a pokrok je pre neho obrovským zadosťučinením. Čerstvo povýšený, krajský riaditeľ Miroslav Medo, nám v rozhovore prezradil, ako vďaka práci v OVB uplatnil svoj talent, čo si myslí o možnostiach súčasnej doby a čo je pre neho najväčšou métou do budúcna.

Ako si spomínate na vaše začiatky v OVB?

Budem sa asi opakovať, ale bol som nespokojný. Mal som 23 rokov, pracoval som v strojárskej firme ako klasický robotník a nevedel som si predstaviť, že toto bude moja celoživotná práca. Nebol som z tých, čo rezignujú a zaradia sa, ale hľadal som spôsoby, ako to zmeniť. Jedným z pokusov bola práca v poisťovni, čo skončilo totálnym fiaskom. Preto, keď k nám prvýkrát prišiel Ján Jánošík, tak som tomu neveril. Mal som veľké medzery v obliekaní, forme správania a potrebnej disciplíne. Mal som pocit, že sa naše cesty nedokážu pretnúť, ale bol natoľko zaujímavý, presvedčivý a inšpiratívny, že ani neviem ako a prečo, ale súhlasil som s tým, že do toho pôjdem.

Ešte predtým, ako som hľadal svoje zameranie, som si nevedel predstaviť čo chcem robiť. Mojou silnou stránkou bolo, že sa ku mne ľudia chodili sťažovať alebo chváliť. Trápil som sa s tým, moje strojárske vzdelanie bolo úplne mimo môj záujem. Zrazu ku mne prišiel on, získateľ, a naznačil mi, že práve to, v čom som silný, je náplňou práce v OVB. Mne sa v tom momente vlastne splnil sen. Spätne už viem vyhodnotiť aj to, nakoľko som vtedy stratil otca, že to bola aj akási vnútorná potreba nahradiť hlavu rodiny a postarať sa o mamu a dve sestry. Človek je v takomto období inak nastavený na rôzne vnemy a prehodnocuje svoj život. Chcel som dokázať niečo, na čo by bol môj otec hrdý, keby žil.

U najbližších ste teda našli podporu?

V podstate to bola moja sestra, ktorá poznala Jána Jánošíka a odporučila ma. Mladšia sestra mi doteraz robí asistentku. Čo sa týka podpory na začiatku, tak samozrejme mama mala svoje výhrady. Najbližší vás vždy budú vnímať rovnako po celý život – neporiadok v detskej izbe, nezodpovednosť, problémy, občas nejaké vystrájanie v škole a vy zrazu prídete domov, múdry a dômyselný z prvého seminára. Ja som bol nabudený a plný emócií. Teraz ako rodič tomu už rozumiem. Chcete svoje dieťa ochrániť, aby ten pád nebol z veľkej výšky.

Zodpovedne som však chodil na všetky semináre a pracoval som na sebe. Zvládnuť klienta po obchodnej stránke netrvalo dlho. Fenoménom tej doby bolo, že aj keď vás ľudia nepoznali, ukázali vám, kde majú doma ukryté peniaze. Takto som videl milión ukrytý v gauči. ☺ Vážil som si ich dôveru, dobíjalo ma to a dávalo to mojej práci zmysel.

Ako vám pomohlo vo vašej práci vzdelanie?

Pomohlo mi práve to, že som nemal žiadnu ekonomickú školu, takže som nemal problém rozprávať »rečou kmeňa«. Keďže som vyšiel z prostredia fabriky, je logické, že práve tam bol môj okruh známych a prvých klientov. Brali ma tak, že som jedným z nich, ktorý si však rozšíril obzor tým, že dokáže zabezpečiť určité informácie. Aj im sa menili životné okolnosti, narodili sa im deti, chceli riešiť svoje bývanie, potrebovali niečo naštartovať či niečo zrušiť. Vyhovovalo im, že som sa s nimi rozprával rečou, ktorej rozumeli. Pomohlo mi aj to, že som hrával hokej, presnejšie to, že som bol naučený na dril. Keď iní majú voľno, vy balíte batoh a kráčate s ním na štadión, skoro ráno, v zime. To som mal zažité a o to som sa oprel. Vedel som, že ak chcem dokázať niečo hodnotné, nedám to za týždeň.

Ktorú svoju vlastnosť hodnotíte ako výhodu a na čom naopak musíte vedome pracovať? 

Moja veľká, na jednu stranu, výhoda, ale na druhú stranu aj achilovka je, že som vysoko kreatívny. Nikdy som nebol v situácii, kedy by som ostal zaseknutý, že sa niečo nedá. Keď ale máte takúto vlastnosť, tak z nej uberáte ľuďom okolo seba. Nemám trpezlivosť, vymyslím čo treba a dám to do pľacu. Paradoxne, keď som spomalil, ubral a dal priestor iným, začali sa veci hýbať. To je možno dôvod aj poučenie pre ostatných, prečo som ostal tak dlho na pozícii regionálneho riaditeľa. Myslím si však, že všetko je tak, ako má byť a prišlo to vtedy, keď som bol pripravený – pre mňa v tom najlepšom veku.

Ako si vyberáte spolupracovníkov, v kom vidíte potenciál?

Neviem, či sa mi niekto ozval sám na spoluprácu, v tejto oblasti je potrebné aktívne hľadanie. Mojou výhodou je to, že sa o ľudí zaujímam. Podľa mňa je úžasné, keď niekto niečo robí dobre, fascinuje ma to a prihováram sa s prirodzeným záujmom, nie z vypočítavosti. Potom už v následnej debate, ak preletí iskra, je prípadná otázka o spolupráci prirodzenejšia. Nikdy som nerobil nasilu a vždy som pracoval len s ľuďmi, ktorí chceli robiť so mnou. To potom vidíte aj na plnení úloh. Nevravím, že sú všetci stopercentní, ale trápiť sa tým, že máte niekoho úplne prerábať, nemá význam.

A čo by ste poradili na začiatok novým spolupracovníkom?

Na začiatku, tým že som pracoval vo fabrike, v ktorej bolo 2000 ľudí, bol práve toto môj výborný zdroj. Dokonca dodnes sme najsilnejší na Záhorí. Okrem toho rád sedím na káve, som rád medzi ľuďmi, chcem mať veľmi veľa známych a to sa mi aj darí. Hoci teraz máme oveľa viac možností, ako napríklad mobily, sociálne siete či rôzne marketingové kampane, no nič nenahradí osobný kontakt. Vždy mi fungovalo to, že ľudí treba spájať a nie rozdeľovať. Ak je v skupine viac hláv a viac rozumu, podnecujú sa navzájom.

Ako vychovať úspešných spolupracovníkov a vybudovať pevné základy riaditeľstva?

Práca s ľuďmi je náročná a tipov od skúsených riaditeľov nikdy nie je dosť. Čo pomohlo k úspechu mne je to, že som im dal možnosť vyrásť. Ja sám som mal v tomto naozaj neskutočné šťastie, že mám takého získateľa, akého mám a sám som toho priestoru dostal veľa. Vždy som mal možnosť povedať si svoj názor a moje riešenia s ním konzultovať, čo bolo pre mňa to najdôležitejšie, lebo ja mám rád slobodu.

Ako reagujete na chyby?

Zaoberám sa nimi a vyhodnocujem si ich, pretože akákoľvek spätná väzba pomáha v rozvoji. Samozrejme, každá chyba ma mrzí, ale neutápam sa v nich. Beriem to tak, že chyba rovná sa pokrok.

Aký ste šéf?

Keď sa na seba pozerám sebakriticky, určite sa mám kam posúvať. Snažím sa o vzájomný rešpekt. Rešpektujem situáciu ľudí, ich stav a výkonnosť firmy a myslím si, že to isté sa dostáva aj mne.

Aký je váš prístup k novinkám na trhu, prípadne vaša produktová stratégia?

Vždy sa nadchnem pre nápady a inšpirácie, to vychádza z mojich vlastných vnútorných nastavení. Rozhodne nie som konzervatívny, vždy idem až na hranu a hrám na celé ihrisko.

Žijeme dobu „postcovidovej“ pandémie, dôsledkov vojny Ruska a Ukrajiny. Ako by ste okomentovali dianie na súčasnom trhu? Čo to pre OVB znamená?

S určitosťou môžeme povedať, že nás nečaká žiadny návrat do časov, ktoré si pamätáme. Všetko bolo relatívne v bezpečí, všetko bolo lacnejšie či už tovary, alebo služby, poplatky, aj úrokové sadzby boli nižšie. Naučili sme sa ísť do úrokovej sadzby takmer 0,5 % a teraz žasneme nad tým, keď stúpa na 3 – 4 %. Toto je realita, s ktorou sa musíme naučiť žiť. Možno vzniknú profesie, ktoré si dnes nevieme ani predstaviť, ľudia budú musieť celkovo prehodnocovať svoje návyky. Nás, ako sprostredkovateľov, čaká výzva to uhladiť, respektíve nájsť riešenia. Tie riešenia budú cez úsporu, to je jedna možnosť, ale ja som skôr za to, že človeku viac pomôže jednoducho viac zarobiť.

Pre nás v OVB vzniká veľký priestor na aktívnejší nábor. Každému prajem, aby mal skúsenosť s nejakým typom štrukturálneho biznisu. Samozrejme, som rád, keď je to prednostne u nás vo firme, ale všeobecne niekde, kde ho naučia disciplíne, dajú mu literu, ako to celé môže vyzerať, kde zistí, že keď dá zarobiť iným, zarobí aj on sám a kde zistí, že sa nikdy nemá na čo vyhovárať. Ľudia si budú chcieť udržať aspoň svoju súčasnú životnú úroveň a budú ochotnejší počúvať, prípadne prijať ponuku na spoluprácu.

Máte v OVB niekoho, kto vás inšpiruje?

Vždy som mal vzory, či už spevácke alebo športové. V OVB som na začiatku vnímal osobnosti akými sú krajskí riaditelia Viktor Zubaj, Ján Páleš, Miroslav Žemlička či Gerd Fink. Nie je to však len o nich, pre mňa je vzorom ktokoľvek, kto je v tejto brandži. Pred chvíľou som mal poradu s BL-kármi a musím povedať, že ich obdivujem. Dnes už nemusíte mať toľko klientov, ale je to o väčšej zodpovednosti a komplexnosti produktov.

Čo vám na tejto práci prináša najväčšie uspokojenie?

Sú to samozrejme výsledky. Teraz nemám na mysli len bankové jednotky, ale hlavne pohyb a posun ľudí, ich akýkoľvek pokrok je obrovským zadosťučinením. Pre mňa je to vlastne vyjadrením našej slobody. Každý si môže nastaviť veci podľa seba a pracovať s kým chce a kedy chce. To sú momenty, ktoré ma robia šťastným.

A čo mimo pracovného sveta?

Najväčšiu radosť mám z rodiny. Môžem povedať, že som ten podnikateľ – otec, ktorý vždy chcel byť pri veľkých kľúčových veciach, lebo to bolo to, prečo som začal podnikať. Možno preto som ostal na RD tak dlho, ale takto mám zoradené priority. Stále mám rád rockovú hudbu, neodmietol by som dobrý koncert či festival za dobrého počasia. A tiež chcem ísť so synom pozrieť náš obľúbený klub v NHL Pittsburgh Penguins, kde hrajú ikony ako Crosby a Malkin. Vidieť ich hrať, to je niečo ako vidieť Messiho vo futbale.

Aký je váš tip na dobrú motivačnú knihu?

Mňa veľmi naštartovala kniha „Podnikateľský mýtus“. To bolo ako keby som dostal adrenalín priamo do žily. Po prečítaní som bol hotový a nechápal som, prečo som ju neprečítal skôr. Veľa vecí zrazu dávalo zmysel a všetko do seba zapadlo.

Aké sú vaše ďalšie méty?

Určite by som chcel zvládnuť angličtinu, pretože chcem podnikať v zahraničí. Vždy som mal rád nové výzvy, nemal som problém začínať odznova, nikoho nepoznať, niekde sa vylodiť. Teraz sa otvorilo OVB v Slovinsku, je úžasné ako rastieme. V dnešnej dobe je po službách, ktoré ponúkame, veľký dopyt. Práca sprostredkovateľov je veľmi potrebná. Veľa ľudí nevie čo má robiť, ako sa má zariadiť a nie je to len o produktoch, ale aj o tom, aby ľudia mali niekoho, o koho sa môžu oprieť, môžu mu veriť, aby neboli odkázaní len na médiá.

Máte pre kolegov záverečné slovo alebo odkaz?

Som si vedomý, že tam kde som teraz, by som v živote nemohol byť sám, bez podpory najbližších. Viem, že rodina, spolupracovníci, sympatizanti, aj mnohí moji klienti sa tešia tomuto môjmu úspechu a chcel by som im za to poďakovať. Niekedy to stálo veľké úsilie a nie vždy to išlo ľahko, ale tá viera v to, že sa to podarí, bola pre mňa kľúčová.